"Je to práve stavebníctvo, ktoré svojím proticyklickým pôsobením môže
v čase krízy ako jedno z mála odvetví pôsobiť v ekonomike stabilizačne,
pričom platí, že verejné stavebné investície môžu zásadne pomôcť
revitalizácii ekonomiky štátu aj regiónov," povedal prezident ZSPS
Pavol Kováčik. Približne 71 % stavebných subjektov uviedlo, že počas
koronakrízy za minulý rok zaznamenal ich podnik pokles tržieb za vlastné
produkty/služby v porovnaní s rokom 2019.
V prípade viac ako polovice týchto subjektov sa prepad tržieb pohyboval
na úrovni 21 % a viac. Ďalšia necelá tretina zúčastnených firiem uviedla
medziročný pokles tržieb na úrovni 16 – 20 % a zvyšným 14 % subjektom
poklesli vlani tržby oproti roku 2019 do 10 %.
V dôsledku koronakrízy muselo prepúšťať počas minulého roka 47 %
stavebných spoločností. V prepúšťaní pokračovalo 27 % všetkých opýtaných
aj počas prvého polroka 2021. Priemerná miera poklesu zamestnanosti
predstavovala u všetkých firiem z radov zamestnávateľov takmer 25 %.
"Čím dlhšie pretrváva neistý pandemický vývoj, tým tvrdšie dosahy
zažívajú stavebné firmy. Obstarávatelia aj koneční spotrebitelia menej
investujú a odkladajú rozhodnutia o investíciách do renovácií alebo
stavebných úprav," skonštatoval prezident SŽZ Stanislav Čižmárik.
Negatívne vplyvy koronakrízy na stavebné firmy nedokázala zvrátiť štátom
ponúkaná pomoc v podobe rôznych schém.
Subjekty, ktoré sa o pomoc uchádzali, a aj tie, ktoré sa o ňu rozhodli
nakoniec nežiadať, uvádzali, že nedostupnosť štátnej pomoci spočívali v
nesplniteľných podmienkach. Počas minulého roku sa uchádzalo o pomoc zo
schém Prvá pomoc 33 % stavebných firiem, no na jar 2021 stúpol záujem o
štátnu pomoc v rámci schémy zo strany stavebných podnikov na 52 %.
Na minimálnu účinnosť štátnej pomoci poukázali najmä podniky, ktoré
niektorú zo štátnych podporných schém využili. Medzi žiadateľmi o štátnu
pomoc boli pritom stavebné firmy, ktoré sa vplyvom pandémie nového
koronavírusu ocitli v kríze. Podľa odpovedí viac ako polovice podnikov,
ktoré využili aspoň jednu schému štátnej pomoci, mala doterajšia
koronakríza na ich podnikanie tak negatívne dosahy, že ohrozili aj
samotnú existenciu ich podniku. Tieto firmy preto hodnotili účinnosť
štátnej pomoci negatívne: 95 % z nich považovalo poskytnutú štátnu pomoc
za úplne nedostatočnú.
Nízka výška štátnej pomoci a dlhý čas jej vyplatenia primäli väčšinu
stavebných podnikov k tomu, že pri udržaní finančnej kondície podniku
počas koronakrízy sa spoliehali predovšetkým na vlastné zdroje. Do
opatrení, ktorými by štát podľa názorov stavebných firiem
participujúcich na prieskume dokázal najlepšie podporiť stavebný sektor
pri zotavovaní sa z koronakrízy, patrili najmä opatrenia, z ktorých
väčšina súvisela so stagnujúcou oblasťou verejnej výstavby. "Pandémia
naplno odkryla dlhodobo neriešené problémy v stavebnom sektore. Časy
krízy sú príležitosťou na realizáciu pragmatických a moderných
systémových zmien, aj dôvodom pre uľahčenie prístupu k finančným zdrojom
na predfinancovanie zákaziek," zdôraznil Čižmárik.